Poradňa 13. 8. 2026
Potrebujete vybrať nové pracovné rukavice pre svojich zamestnancov alebo sami pre seba a vo všetkých tých obrázkoch a číslach sa strácate? Prečítajte si nasledujúci článok a rozhodnite sa, ktoré rukavice sú vhodné práve pre vás.
Rukavice sú jedným z najdôležitejších ochranných prostriedkov pri práci. Sú potrebné v mnohých odvetviach ako každodenná súčasť práce. Nie je jednoduché vybrať si z širokej ponuky rukavíc tie správne.

1. Ochranné rukavice proti mechanickým rizikám
2. Ochranné rukavice proti chladu
3. Ochranné rukavice proti chemikáliam a mikroorganizmom
4. Ochranné rukavice proti tepelným rizikám
5. Ochranné rukavice pre zváračov
6. Ochranné rukavice znižujúce vibrácie a nárazy
7. Ochranné rukavice na prácu pod napätím
8. Ochranné rukavice proti rádioaktívnej kontaminácii a ionizujúcemu žiareniu
9. Ochranné rukavice pre styk s potravinami
10. Lekárske rukavice na jednorazové použitie
11. Ochranné rukavice proti elektrostatickému výboju
Dôležité sú vždy normy, ktoré uvádzajú pred čím a v akej miere vás rukavice ochránia.
Dělia sa na 3 kategórie:
Kategória I (CAT. I) – minimálne riziká (nízke požiadavky na ochranu)
Kategória II (CAT. II) – stredné riziká (napr. mechanické nebezpečenstvo)
Kategória III (CAT. III) – vysoké riziká (ochrana pred nevratným poškodením a smrteľným nebezpečím napr. poranenie teplom, žiarením, chladom, chemikáliami atd.)
Na ochranné rukavice uvádzané na trh ako osobné ochranné prostriedky sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 o osobných ochranných prostriedkoch. Výrobok musí spĺňať príslušné požiadavky na posudzovanie zhody a byť označený značkou CE.
Norma EN ISO 21420 stanovuje všeobecné požiadavky a skúšobné metódy pre ochranné rukavice. Týka sa najmä ich konštrukcie a vyhotovenia, zdravotnej neškodnosti použitých materiálov, pohodlia, účinnosti, veľkostí, úchopovej schopnosti a požiadaviek na označovanie a informácie poskytované výrobcom. Nahrádza predchádzajúcu normu EN 420:2003+A1:2009.
Úchopová schopnosť rukavíc, teda obratnosť prstov, sa hodnotí na stupnici od 1 do 5, pričom vyššia hodnota znamená lepšiu schopnosť manipulovať s drobnými predmetmi.
Označovanie ochranných rukavíc
Na ochranných rukaviciach musia byť podľa príslušných požiadaviek uvedené najmä:
Ak vzhľadom na vlastnosti rukavíc nie je možné požadované označenie uviesť priamo na výrobku, napríklad pri niektorých jednorazových rukaviciach, môže byť uvedené na najbližšom obale.

Norma EN 388:2016+A1:2018 stanovuje požiadavky na ochranné rukavice proti mechanickým rizikám, ako sú oder, prerezanie, roztrhnutie a prepichnutie, prípadne aj náraz. Výsledky skúšok sú uvedené pod piktogramom EN 388 - prvé štyri znaky vyjadrujú úroveň jednotlivých druhov odolnosti a písmeno A–F odolnosť proti prerezaniu metódou TDM. Čím vyššie číslo alebo písmeno, tým vyššia úroveň ochrany; označenie 0 znamená, že nebola dosiahnutá najnižšia úroveň, a X označuje nevykonanú alebo nerelevantnú skúšku.
A – Odolnosť proti oderu (úroveň 0–4). Hodnotí sa počet cyklov, ktoré materiál rukavice vydrží pri odieraní brúsnym materiálom so zrnitosťou 180, kým dôjde k jeho predratiu. Čím vyššia je dosiahnutá úroveň, tým vyššia je odolnosť proti oderu.
B – Odolnosť proti prerezaniu – Coupe test (úroveň 0–5). Pri Coupe teste sa zisťuje odolnosť materiálu proti prerezaniu pomocou rotujúcej kruhovej čepele, ktorá sa pri stanovenom zaťažení pohybuje po vzorke tam a späť. Výsledkom je index odolnosti proti prerezaniu. Ak materiál rukavice počas skúšky výrazne otupuje ostrie čepele, výsledok Coupe testu môže byť menej vypovedajúci. V takom prípade je pri posudzovaní odolnosti proti prerezaniu dôležitá skúška metódou TDM.
C – Odolnosť proti roztrhnutiu (úroveň 0–4). Hodnotí sa sila potrebná na ďalšie roztrhnutie narezaného vzorku materiálu. Čím vyššia je úroveň, tým väčšia sila je na roztrhnutie potrebná. Najvyššia úroveň však nemusí byť vhodná pre každé pracovné prostredie. Pri práci so strojmi je potrebné zohľadniť aj riziko zachytenia rukavice pohyblivými časťami zariadenia.
D – Odolnosť proti prepichnutiu (úroveň 0–4). Hodnotí sa sila potrebná na prepichnutie materiálu štandardizovaným skúšobným hrotom. Táto skúška nehodnotí ochranu proti prepichnutiu tenkými ostrými predmetmi, napríklad injekčnými ihlami.
E – Odolnosť proti prerezaniu metódou TDM (úroveň A–F). Skúška metódou TDM hodnotí silu potrebnú na prerezanie materiálu rovnou čepeľou. Výsledok sa vyjadruje písmenom A až F, pričom A predstavuje najnižšiu a F najvyššiu úroveň odolnosti v tejto klasifikácii. Jednotlivým úrovniam zodpovedajú sily 2, 5, 10, 15, 22 a 30 N. Metóda je obzvlášť dôležitá pri materiáloch, ktoré počas Coupe testu otupujú kruhovú čepeľ. Súčasnou medzinárodnou normou pre túto skúšobnú metódu je ISO 13997:2024.
F – Ochrana proti nárazu. Ochrana proti nárazu sa hodnotí podľa skúšobnej metódy vychádzajúcej z EN 13594 a týka sa rukavíc, pri ktorých je tento typ ochrany relevantný. Skúšajú sa oblasti rukavice vybavené ochranou proti nárazu, napríklad chrbát ruky alebo kĺby. Ak rukavica splní požiadavky skúšky, na konci označenia pod piktogramom sa uvedie písmeno P.
| Test | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
| Odolnosť proti oderu (počet cyklov) | 100 | 500 | 2000 | 8000 | - |
| Odolnosť proti rezu - Coup Test (koeficient) | 1,2 | 2,5 | 5,0 | 10,0 | 20,0 |
| Odolnosť proti trhaniu (Newtony) | 10 | 25 | 50 | 75 | - |
| Odolnosť proti prepichnutiu (Newtony) | 20 | 60 | 100 | 150 | - |
| Test | A | B | C | D | E | F |
| Odolnosti proti rezu podľa EN ISO 13997 (Newton) | 2 | 5 | 10 | 15 | 22 | 30 |
| Ochrana proti nárazom podľa EN 13594 | uspel (P) alebo neuspel (bez označenia) | |||||
Príklad:

Takto označená rukavica by mala odolnosť proti oderu úrovne 1, proti rezu úrovne 2, proti trhaniu úrovne
3, proti prepichnutiu úrovne 4 a proti rezu podľa EN ISO 13997 úrovne E. Test proti nárazom nebol
vykonaný.

Táto norma stanovuje požiadavky a metódy preskúšania rukavíc, ktoré chránia pri prenose konvekčného chladu a kontaktného chladu až do -50 °C. Skúšky majú 3 triedy (A, B, C).
A - odolnosť proti konvekčnému chladu (0-4) - zisťuje sa meraním prenosu chladu prúdením
B - odolnosť proti kontaktnému chladu (0-4) - zisťuje tepelnú odolnosť materiálu pri kontakte s chladným predmetom
C - odolnosť proti prieniku vody - hodnota 0 (preniknuteľné) alebo 1 (nepreniknuteľné na minimum 30 minút)
Rukavice splňujúce plnohodnotnú ochranu proti chemickým rizikám. Norma je založená na 3 skúšobných metodách:
Skúška penetrácie - EN 374-2:2014, ktorá hodnotí odolnosť proti prenikaniu chemických látok cez materiál, švy a ďalšie netesnosti.
Skúška permeácie - EN 16523-1:2015+A1:2018, ktorá sleduje prenikanie nebezpečnej kvapalnej chemickej látky cez materiál pri nepretržitom kontakte.
Skúška degradácie - EN ISO 374-4:2019, ktorá hodnotí zmeny fyzikálnych vlastností materiálu rukavice po kontakte s chemickou látkou. Táto norma nahradila pôvodnú normu EN 374-4:2013.
| Typ rukavíc | Požiadavok | Označenie |
| Typ A |
Odolnosť proti priepustnosti (EN 374-2) Doba prieniku do 30 min. Platí minimálne pre 6 chemikálii v novom zozname (EN 16523-1) |
![]() |
| Typ B |
Odolnosť proti priepustnosti (EN 374-2) Doba prieniku do 30 min. Platí minimálne pre 3 chemikálie v novom zozname (EN 16523-1) |
![]() |
| Typ C |
Odolnosť proti priepustnosti (EN 374-2) Doba prieniku do 10 min. Platí minimálne pre 1 chemikáliu v novom zozname (EN 16523-1) |
![]() |
| Písmenové označenie | Chemikália |
| A | methanol |
| B | acetón |
| C | acetonitril |
| D | dichlormethan |
| E | sirouhlík |
| F | toluen |
| G | diethylamin |
| H | tetrahydrofuran |
| I | ethylacetát |
| J | n-heptan |
| K | hydroxid sodný 40% |
| L | kyselina sírová 96% |
| M | kyselina dusičná 65% |
| N | kyselina octová 99% |
| O | čpavok 25% |
| P | peroxid vodíku 30% |
| Q | kyselina fluorovodíková 40% |
| R | formaldehyd 37% |

Rukavice musia prejsť skúškou penetrácie v súlade s normou EN 374-2:2019. Tieto rukavice sú vhodné na ochranu proti baktériam a hubám.

Rukavice musia prejsť skúškou penetrácie v súlade s normou EN 374-2:2019. Ak rukavice vyhovejú aj testu ISO 16604:2004 (metóda B), možno ich deklarovať ako chrániace proti virom. Tieto rukavice sú potom vhodné na ochranu proti baktériam, hubám a virom.

Rukavice splňujú iba základnú ochranu.
Sú odolné proti penetrácii (EN 374-2:2003).

Rukavice sú odolné proti penetrácii (EN 374-2:2003).
Splňujú tiež testy permeáncie (EN 374-3:2003) doba prieniku do 30 min.
Minimálne u 3 z pôvodneho zoznamu 12 chemikálií.

Ochrana proti mikroorganizmom (baktérie a huby)
Rukavice proti penetrácii (EN 374-2:2003)

Norma EN 407:2020 stanovuje požiadavky a skúšobné metódy pre ochranné rukavice a ďalšie prostriedky na ochranu rúk proti tepelným rizikám, teda proti teplu a/alebo ohňu. Posudzuje ochranu proti plameňu, kontaktnému, konvekčnému a sálavému teplu, ako aj proti malým rozstrekom či väčšiemu množstvu roztaveného kovu.
Výsledky skúšok sú uvedené pod príslušným piktogramom pomocou šiestich znakov A–F. Pri jednotlivých vlastnostiach sa spravidla používajú úrovne 0–4, pričom vyššie číslo znamená vyššiu dosiahnutú úroveň ochrany. Ak skúška nebola vykonaná alebo nie je pre daný výrobok použiteľná, môže byť na príslušnej pozícii uvedené písmeno X.
Rukavice podľa EN 407:2020 musia zároveň spĺňať požiadavku na odolnosť proti roztrhnutiu minimálne na úrovni 1 podľa skúšobného princípu EN 388. Požiadavka na minimálnu úroveň odolnosti proti oderu, ktorú obsahovala staršia norma EN 407:2004, bola v novej verzii normy odstránená.
A – Obmedzené šírenie plameňa (0–4) - hodnotí čas, počas ktorého materiál rukavice po odstránení skúšobného plameňa ďalej horí alebo tlie. Pri skúške podľa EN 407:2020 je vzorka vystavená plameňu počas 10 sekúnd. Čím kratší je následný čas horenia a tlenia, tým vyššiu úroveň ochrany rukavica dosahuje.
B – Odolnosť proti kontaktnému teplu (0–4) - hodnotí ochranu pri priamom kontakte s horúcim predmetom. Podľa dosiahnutej úrovne sa rukavice testujú pri teplotách 100 °C, 250 °C, 350 °C alebo 500 °C. Aby rukavica danú úroveň dosiahla, musí uplynúť najmenej 15 sekúnd, kým sa teplota na vnútornej strane zvýši o 10 °C.
C – Odolnosť proti konvekčnému teplu (0–4) - hodnotí schopnosť rukavice spomaliť prenos tepla z plameňa. Meria sa čas potrebný na prenos stanoveného množstva tepla cez materiál rukavice. Čím dlhší je tento čas, tým vyššiu úroveň ochrany rukavica dosahuje.
D – Odolnosť proti sálavému teplu (0–4) - hodnotí schopnosť materiálu spomaliť prenos tepla pri vystavení zdroju sálavého tepla. Vyššia úroveň znamená dlhší čas, počas ktorého materiál obmedzuje prenos tepelnej energie.
E – Odolnosť proti malým rozstrekom roztaveného kovu (0–4) - hodnotí ochranu rukavice pri dopade malých kvapiek roztaveného kovu. Sleduje sa počet kvapiek potrebných na dosiahnutie stanoveného nárastu teploty na vnútornej strane skúšaného materiálu. Čím viac kvapiek je potrebných, tým vyššia je dosiahnutá úroveň ochrany.
F – Odolnosť proti veľkému množstvu roztaveného kovu (0–4) - hodnotí schopnosť rukavice chrániť pri zasiahnutí väčším množstvom roztaveného kovu. Vyššia úroveň znamená, že materiál dokáže odolať väčšiemu množstvu roztaveného kovu, kým pri skúške dôjde k stanovenému poškodeniu.

Norma stanovuje požiadavky a skúšobné metódy pre ochranné rukavice používané pri ručnom zváraní kovov, ich rezaní a vykonávaní spojovacích postupov. Rukavice poskytují ochranu proti malým rozstrikom roztaveného kovu, proti krátkodobému účinku plameňa, proti konvekčnému teplu, kontaktnému teplu a proti pôsobení UV žiarenia z elektrického oblúku. Materiál naviac zaisťuje odpor pri zváraní elektrickým oblúkom do napätia 100 V (stejnosmerné). Zváračské rukavice nenahrádzajú elektroizolačné rukavice podľa EN/IEC 60903.
Zváračské rukavice delíme do 2 tried:
| Trieda | Typ činnosti |
| A | umožňujú horšiu úchopovú schopnosť (ostatné technické parametre na vyššej úrovni) |
| B | umožňujú lepšiu úchopovú schopnosť (ostatné technické parametre na nižšej úrovni) |

Norma EN ISO 10819:2013 + A1:2019 + A2:2022 stanovuje laboratórnu metódu merania, analýzy údajov a vyhodnocovania prenosu vibrácií cez rukavicu do dlane ruky. Vzťahuje sa na rukavice s materiálom znižujúcim vibrácie, ktorý pokrýva dlaň, prsty a palec.
Prenos vibrácií sa hodnotí v tretinooktávových frekvenčných pásmach so strednými frekvenciami od 25 Hz do 1 250 Hz. Norma určuje podmienky skúšania a kritériá, ktoré musí rukavica splniť, aby mohla byť klasifikovaná ako antivibračná rukavica.
Rukavice podľa tejto normy pomáhajú obmedzovať prenos vibrácií z pracovného nástroja na ruku, ich účinnosť sa však môže líšiť v závislosti od frekvencie vibrácií a konkrétnych podmienok používania.

Norma EN/IEC 60903 stanovuje požiadavky a skúšobné metódy pre elektroizolačné rukavice určené na ochranu pracovníka pred úrazom elektrickým prúdom pri práci pod napätím. Vzťahuje sa aj na kompozitné elektroizolačné rukavice s integrovanou mechanickou ochranou.
Rukavice sú vyrobené z elastoméru a podľa úrovne elektrickej ochrany sa delia do 6 tried: 00, 0, 1, 2, 3 a 4.
| Trieda | Maximálne pracovné napätie AC | Maximálna hrúbka* |
| 00 | 500 V AC | 0,5 mm |
| 0 | 1000 V AC | 1 mm |
| 1 | 7500 V AC | 1,5 mm |
| 2 | 17000 V AC | 2,3 mm |
| 3 | 26500 V AC | 2,9 mm |
| 4 | 36 000 V | 3,6 mm |
*Uvedená hrúbka predstavuje maximálnu hrúbku štandardných elektroizolačných rukavíc podľa IEC 60903. Pre kompozitné rukavice platia vyššie maximálne hodnoty.

Norma EN 421:2010 stanovuje požiadavky a skúšobné metódy pre rukavice chrániace proti rádioaktívnej kontaminácii a ionizujúcemu žiareniu. Na ochranu proti rádioaktívnej kontaminácii musia rukavice zabezpečovať nepriepustnosť a spĺňať príslušné požiadavky na penetráciu.

Pri ochrane proti ionizujúcemu žiareniu sa schopnosť materiálu zoslabovať žiarenie vyjadruje pomocou ekvivalentnej hrúbky olova (Pb). Rukavice nemusia obsahovať priamo olovo - môžu využívať aj iné tieniace materiály so zodpovedajúcou účinnosťou. Hodnota ekvivalentu olova sa uvádza pri výrobku.

Rukavice vhodné na styk s potravinami musia spĺňať príslušné požiadavky na materiály určené na kontakt s potravinami, najmä podľa nariadenia (ES) č. 1935/2004. Pri správnom používaní nesmú do potravín uvoľňovať látky v množstve, ktoré by mohlo ohroziť zdravie alebo nepriaznivo ovplyvniť ich zloženie, chuť či vôňu.
Symbol pohára a vidličky označuje výrobok určený na styk s potravinami. Pri rukaviciach je vždy dôležité zohľadniť aj konkrétne podmienky používania a prípadné obmedzenia výrobcu pre jednotlivé druhy potravín.
Norma stanovuje požiadavky na lekárské rukavice na jednorazové použitie a spôsob skúšania nepriepustnosti, ďalej sa zaoberá fyzikálnymi vlastnosťami a požiadavkami a skúšaním pre biologické hodnotenie. Je dôležité rozlišovať, či ide o zdravotnícku pomôcku chrániacu pacienta alebo o osobný ochranný prostriedok chrániaci používateľa.

Norma EN 16350:2014 stanovuje požiadavky a skúšobné metódy pre elektrostaticky disipativné ochranné rukavice, ktoré pomáhajú odvádzať elektrostatický náboj a znižovať riziko zápalného výboja v prostredí s nebezpečenstvom požiaru alebo výbuchu. Norma stanovuje aj požiadavky na označovanie a informácie poskytované výrobcom.
Elektrostatické vlastnosti rukavíc sa posudzujú meraním vertikálneho elektrického odporu, pričom požadovaná hodnota musí byť za stanovených skúšobných podmienok nižšia ako 1 × 10⁸ Ω.
Tieto rukavice nie sú určené na ochranu pred úrazom elektrickým prúdom pri práci na elektrických zariadeniach pod napätím. Na tento účel sú určené elektroizolačné rukavice podľa EN/IEC 60903.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Rubrika
Komentáre
Zatiaľ žiadne názory