Ako vznikol suchý zips

Suchý zips je nedielnou súčasťou nielen módneho priemyslu. Väčšina sveta ho pozná pod názvom Velcro. Vedeli ste ale, že jeho pôvod sa nachádza niekde uprostred alpskej prírody?

História

Suchý zips vynašiel švajčiarsky technik Georges de Mestral. A, ako ho to napadlo? Bol totiž milovníkom prechádzok alpskou prírodou a na a na tých ho sprevádzal jeho verný psí priateľ. Po každej prechádzke musel Mestral z psíka i svojho oblečenia zložito odstraňovať guličky lopúcha. Začal sa zaujímať o to, prečo akurát tieto lopúchové guličky tak dobre držia na srsti. Na pomoc si vzal mikroskop a uvidel, že guličky lopúcha majú malinkaté háčiky, ktoré sa ľahko zachytia na rôzne povrchy. Háčiky by nič tak zázračného sami o sebe neboli. Majú naviac ale výbornú vlastnosť - sú tak pružné, že sa nezlomia ani pri násilnom odtrhnutí.

Ako vznikal suchý zips

V hlave sa mu zrodila myšlienka nového spôsobu zapínania. Nasledujúcich 8 rokov Mestral vymýšľal z akých materiálov a akým spôsobom zapínanie vyrobiť, aby držalo pohromade a dalo sa ľahko rozopnúť. Dočasné spojenie muselo mať na jednej strane háčiky a na druhej strane očka, do ktorých sa háčiky môžu zachytiť.

Prvé krôčky suchého zipsu neboli nič moc, vyrábal sa z bavlny a ľahko sa teda opotrebovával. Záujem o neho bol malý, a preto začal Mestral skúmať odolnejšie materiály, ktoré by sa dali na výrobu použiť. Vtedy sa rozhodol pre pomerne nový materiál - nylón. Už v roku 1951 si dal svoj vynález, u nás známy ako suchý zips, patentovať pod názvom Velcro. Prečo akurát tento názov? Jedná sa o zloženinu dvoch francúzskych slov "velours" a "crochet" - v preklade samet a háčik.

Ako suchý zips funguje

Z nylónového vlákna sa vyrobí hustá tkanina, ktorá je zložená z mnohých slučiek. Druhá časť sú tie isté slučky, ale rozdelené, aby z nich vznikli 2 háčiky. Následne sa látka zohreje pod infračerveným svetlom, aby sa stabilizovala - tak vzniká hrubá strana zipsu. Obe strany "sucháča" sa k sebe ľahko pripoja, ak ich prikladáte kolmo na seba. Rovnako tak ľahko ide rovnakým smerom aj rozpojiť. Ak sa ale pokúsite zips rozopnúť ťahaním z bočných strán, nepodarí sa vám to. Suchý zips má totiž obrovský bočný odpor, ktorý na ploche menšej ako 120 mm dokáže udržať váhu 1 tony.

Využitie suchého zipsu

Patent na Velcro bol udelený v roku 1955 a už od 60. rokov bol veľmi využívaný v kozmonautike. Na vesmírnych lodiach ho používali k upevňovaniu predmetov ako variantu kovového spojenia. Svoje využitie ale našiel napríklad aj v zdravotníctve v podobe pripevňovania dláh. V módnom a obuvníckom priemysle sa rozšíril hlavne v 80. rokoch. Obľúbený sa stal vďaka svojej ľahkej manipulácii. V obuvníctve nahradil u detských topánok klasické šnúrky, časom sa začal ale presúvať aj na obuv a oblečenie pre dospelých.

Dnes už si bez suchého zipsu nedokážeme svet predstaviť. Príde nám ako niečo tak automatického, že nad jeho funkciou a nenahraditeľnosťou ani nepremýšľame. Preto si ho pripomeňme aspoň raz za rok - 2. augusta, kedy sa slaví Deň suchého zipsu.